Lenka

Za siedmimi horami a siedmimi dolami, kde sa piesok lial, voda sa sypala a líšky dávali dobrú noc, stál pod lesom domček. V domčeku sedela dievčina a šila meditačné vankúše. Okolo rástli husté lesy, štebotali vtáky, v potokoch zurčala čistá voda a príroda si pred jej očami obliekala jarné, letné i jesenné šaty, v zime sa pred ňou vyzliekala do naha. Takto si tam sedela, šila a dúfala, že nájde v prírode šťastie. No napriek tejto tichej nádhere dievčina pokoj nenachádzala.

Veľa vody pretieklo v Dunaji, i rôčky ubiehali, kým si uvedomila, že tu šťastie nenájde a je čas vrátiť sa domov do rodnej Bratislavy. Zbalila si batôžtek toho najcennejšieho, šijací stroj, látky, ihly, nite a vybrala sa teda späť do hlavného mesta. Odišla z lona prírody, ktoré jej dalo tak veľa, ale predsa nie všetko. Napriek svojej osobnej túžbe tam nenašla ani skutočný pokoj, ani skutočné šťastie.

Po návrate domov musela začať od nuly. Všetko, čo pred rokmi opustila, si ju tam počkalo, akoby ani nikam neodišla. A tak si dievča sadlo k stolu a začalo šiť svoje meditačné vankúše v meste… Postupne prichádzalo na to, že neexistuje univerzálna šablóna na dosiahnutie šťastia. Uprostred najzúrivejšej mestskej križovatky môžeme zažívať rovnaký pokoj ako mních sediaci v jaskyni v hlbokých horách. Je to iba o schopnosti dovoliť si prežívať šťastie tak, ako sa nám práve manifestuje, tam, kde sa práve nachádzame.

Áno, správne ste pochopili, je to príbeh o mne. Meditačné vankúše šijem už dohromady 10 rokov. Baví ma samotná výroba a teší ma, že na mojich vankúšoch ľudia meditujú. Mám tak pocit, že nás to istým spôsobom prepája, nakoľko všetci hľadáme to isté - skutočné šťastie.