Mojich 6 zásad na duchovnej ceste

V určitej zabetónovanej vlastnej realite sa nachádzame všetci. Je to svet, ako sme si ho zvykli vidieť. Ak ale smerujeme k niečomu, čo nás prevyšuje... 1. Buďme úprimní

Účinok cvičení, metód, terapií alebo meditácie, nech už je to čokoľvek, nezávisí od nich samotných, ani od cvičiteľa, terapeuta alebo učiteľa. Závisí to v prvom rade od nás samých. Koľko my sami sme ochotný zo seba dať, koľko sme ochotný odhaliť sami pred sebou. To určuje mieru nášho úspechu. Nakoľko sme schopný prekonať svoju vlastnú komfortnú zónu a to malé nenápadné vnútorné odmietanie všetkého, čo je nové alebo nepohodlné.

2. Buďme trpezliví.

Život nie je ako klinika krásy, kde z vás za pár hodín spravia dokonale vyzerajúcu osobu. Vnútorná krása sa buduje roky, žiaden čarovný prútik neexistuje. Nesnažme sa kontrolovať ani manipulovať proces zmeny tak, ako to vyhovuje nám. Hlavným cieľom snaženia by malo byť Dobro Ako Také. Akonáhle sa snažíme mať nad tým kontrolu, nedávame priestor múdrosti, ktorá vyvstáva tam, kde nie je “ten, kto by niečo kontroloval”.

3. Buďme na seba dobrí.

Snaha pracovať na sebarozvoji by nemala prebiehať sebadeštrukčným spôsobom. Buďme na seba dobrí. V prvom rade musíme prijať samých seba so vetkým zlým aj dobrým. Ak nad sebou neutále mávame palicou, tak pestujeme v sebe neviditeľného diktátora, ktorý nám diktuje, čo je dobré a čo nie. A to je naše ego. Bohužiaľ, väčšina z nás si v sebe pestuje tohoto diktátora a myslíme si, že je to ctnosť. Buďme si preto vedomí toho, že nie je, a uvedomme si túto skutočnosť vždy, keď sa pristihneme, že nad sebou vykonávame nejaký rozsudok.

4. Podstúpme psychoterapiu

Táto rada je síce netradičná, a možno budete namietať, ale uvedomme si, že aj v tejto chvíli využívame iba malú časť svojej skutočnej duševnej kapacity. Zvyšný kus priestoru, ktorý by sme mohli venovať nášmu prítomnému ja a životu, na ktorom nám záleží, v skutočnosti uviazol niekde inde. Skúsme vypátrať kde to je a urobme si v tom poriadok.

5. Meditujme aj keď je nám dobre.

Je ľahké pracovať na sebe, keď máme v živote problémy. Keď majú ľudia starosti, tak vyhľadávajú pomoc, psychológov, liečiteľov alebo učiteľov. Je to tá pomyslená voda na mlyn, a naozaj sa z ťažkých chvíľ dá vyťažiť veľa ponaučenia a múdrosti. Nezabúdajme však na prax aj v čase pohody a harmónie. Vytvárame tak príčinu do budúcnosti, ktorú budeme ešte potrebovať. Neustávajúca túžba po pravde a železná láskyplná pravidelnosť. Túžba a disciplína vytvárajú predpoklad úspechu vo všetkých oblastiach života.

6.Neodkladajme rozhodnutia

Neodkladajme rozhodnutia, o ktorých vieme, že ich musíme uskutočniť. Odkladať v živote rozhodnutia iba preto, aby sme sa vyhli nejakým nepríjemnostiam, len naťahuje čas, ktorý by sme mohli venovať niečomu zmysluplnému.

Ak sa niečomu v hlave venujeme dlhý čas (mesiac, pol roka, 5 rokov, 10 rokov...) a nevieme sa rozhodnúť či to urobiť, či nie, už len toto samotné rozmýšľanie nás oberá o náš čas. Ak to riešime takto dlho, tak po tom naozaj túžime, iba hľadáme nejaké ospravedlnenie sami pred sebou, prečo to uskutočniť, alebo neuskutočniť. Neodkladajme to a vyriešme to. Iba tak zistíme, čo nám táto zmena naozaj prinesie. A potom môžeme tieto myšlienky konečne opustiť a žiť si svoj život.

„Čím dlhšie dovolíme problému, aby existoval, tým ťažšie je vrátiť mysli pokoj."

(Twylah Nitsch, Seneca Nation of Indians)