Všetky články

Koncept slobodnej vôle

Pokroky v neurovede dovolili vedcom nazrieť do fungovania ľudského mozgu a to samozrejme prinieslo zaujímavé možnosti skúmania. Vedci skúmajú zmysly, emócie, alebo dokonca hľadali miesta, kde vzniká vedomie. Dovolili si aj pozrieť sa podrobnejšie na fenomén slobodnej vôle.

Benjamin Libet vo svojom experimente povedal účastníkom, aby pohli prstom na ruke vtedy, kedy chcú. Zároveň v mozgu meral takzvaný prípravný potenciál (readiness potential), čo je zvýšenie elektrickej aktivity v časti mozgu, ktoré predchádza motorickému pohybu. Zistil, že tento potenciál vznikal v priemere o 500 milisekúnd skôr ako sa osoby rozhodli, že pohyb vykonajú (samotné vykonanie pohybu prišlo prirodzene ešte neskôr). Na univerzite v Berlíne na základe tohto experimentu zostavili prístroj (Berlin brain-computer interface), ktorý „uhádne“ vaše rozhodnutie stlačiť pravú alebo ľavú klávesu ešte skôr, ako sa rozhodnete to urobiť.

Libetov experiment naznačuje, že pocit našej slobodnej vôle je len ilúziou. Naše uvedomované vôľové konanie je iba akýmsi pozorovateľom procesov, ktoré sa v našom mozgu dejú. Naše rozhodnutia asi nie sú prejavom abstraktného konceptu slobodnej vôle, ale výsledkom kognitívnych procesov, ktoré v mozgu prebiehajú.

Útechou pre nás môže byť, že je to stále náš mozog, ktorý tieto rozhodnutia vykonáva. Automaticky sa však pýtam sama seba, kto je ten, kto sa uteší, že je to vlastne ešte stále môj mozog, ktorý to robí? Nie je aj táto útecha, tento pocit JA, len následok rozhodnutia, ktoré nevzniklo v mojom abstraktnom slobodne sa rozhodujúcom zdroji, za ktorý sa považujem, ale len ďalší konštrukt mojej dokonale fungujúcej mysle?

Staršie
Novšie