Elektródy šťastia

V 60. rokoch minulého storočia vykonali vedci výskum na potkanoch, v ktorom im implantovali hlboko do mozgu elektródy, ktoré po stlačení príslušnej páčky vyvolali u nich pocity šťastia. Následne skúmali ich správanie. Potkany boli schopné uprednostniť pocit šťastia pred potrebou jedla alebo spánku a stláčali páčku uvoľňujúcu šťastie do mozgu až do úplného vyčerpania. Stláčali páčku až 2000 krát za hodinu.

Zaujímave však je, že keď v 70. rokoch vykonali ten istý pokus na mentálne chorých pacientoch, nebolo možné jednoznačne dokázať schopnosť stimulácie pocitu šťastia elektródami. Takéto výskumy na ľuďoch sú dnes už zakázané. Súčasní výskumníci dnes zastávajú názor, že v uvedenom výskume elektródy u pacientov nikdy neviedli k intenzívnemu pocitu šťatia, ale len k určitej forme "chuti" alebo motivácie na získanie ďalšej stimulácie.

Ak niečo v živote šťastie znamená, tak je to jeho schopnosť vyvolať motiváciu zažiť ďalšie šťastie. Alebo viac šťastia. Dopamín hrá základnú úlohu pri posilňovaní správania. Svojím spôsobom môže pocit šťastia slúžiť ako motivácia ísť ďalej. Je to aj určitá biologická forma sebeapotvrdenia. Svojim spôsobom to však môže byť pre niekoho aj pasca. Sme schopní uštvať sa ako tie potkany, ak si nedáme pozor na to, kam nás vláčia naše túžby? V živote venujeme obrovské množstvo úsilia na to, aby sme si udržali pocity blaženosti a šťastia. Nevedome tak s časti zatvárame oči pred utrpením. Paradoxne týmto prístupom utrpenie neriešime, ale len vytesňujeme jeho existenciu. Myslím si, že sme si šťastie glorifikovali ako niečo posvätné, za čím v živote v skutočnosti kráčame. Je jasné, že každý z nás by sa radšej vyhol bolesti a utrpeniu, a zvolil by si blaženosť a šťastie, máme to tak predsa napísané vo svojich bunkách. Chceme sa cítiť dobre, je to predpoklad k prežitiu. Ale na ľudskej úrovni, ak neprijímame život ako celok všetkého, aj vrátane utrpenia a bolesti (počnúc našim vlastným balíčkom čo si so sebou nosíme), rozhodujeme sa tak pre život v otupelosti. Vybrali sme si tak iba jednu môžnosť z celku. Iba tú, ktorá nám vyhovuje. Takýto postoj zákonite vytvára len ďalšie utrpenie. Ak pre mňa šťastie v živote niečo dlhodobo znamená, tak je to jeho schopnosť posilňovať moju motiváciu ísť ďalej. Je to súčasť cesty, ale nie je to jej cieľ.

„Šťastie nie je stanica, kam dorazíte. Je to spôsob, ako sa k nej dostanete.“ ~ Margaret Lee Runbeck