Všetky články

Čo je to EGO

Pred niekoľkými rokmi som pracovala ako asistentka učiteľa na Zaježovskej škole.
Raz na vyučovaní sa ozvala spoza lavice otázka:
Čo je to ego?
V triede na mňa pozeralo 12 párov zvedavých očí. V mojej hlave nastal na pol sekundy totálny chaos. Ego je ABSTRAKTNÝ pojem. Nedá sa nakresliť, nedá sa spočítať, ani zmerať. Nedá sa vymodelovať a ani zahrať na hudobnom nástroji.

Dievča, ktoré sa to opýtalo, si pravdepodobne potrebovalo urobiť jasno v niečom, čo jej už nejaký čas vŕtalo v hlave. V určitých kruhoch a rodinách sa toto slovo skloňuje častejšie. Deti počúvajú, ako sa ich rodičia rozprávajú o nejakom EGU, ale čo tým naozaj myslia? Ja som pracovala na alternatívnej škole v ekokomunite, čiže pochopiteľne skoro všetky deti sa s týmto slovom už viac krát stretli.

Nemám v povahe dávať deťom lacné odpovede. Zapla som teda mozgovňu a pohotovo vymyslela plán, ako im to čo najjednoduchšie vysvetliť...
Je to ego vlastne zlé? Čo chcem aby si deti z toho, čo im poviem, odniesli ako informáciu? Nemôžem im nahovoriť nejakú blbosť. Musí to byť pravda a musí sa to dať ľahko pochopiť…

Vymyslela som to nasledovne:
Na tabuľu som nakreslila rozum (zjednodušene mozog) a srdce. Medzi rozumom a srdcom sú dve cesty, jednou sa dostanete z rozumu do srdca a druhou zo srdca k rozumu. Problém nastane, keď sa tieto dve cesty zauzlia a medzi mozgom a srdcom vznikne motanica.
Tak sa už medzi sebou nevedia dohovoriť. Srdce nepočúva rozum, alebo mu nerozumie a rozum nepočúva srdce, lebo si myslí, že je hlúpe. Informácie sa začnú zastavovať v tomto uzle a vznikne zápcha. Informácie na seba trúbia a narážajú do seba.

Po nejakom čase sa začne Uzol považovať za niečo dôležité. Vznikne tu malé mestečko a v tom mestečku si Uzol začne triediť informácie, podľa toho, čo sa mu páči a čo nepáči. A tak sa tieto informácie ani nedostanú zo srdca do rozumu, ani z rozumu do srdca. Lebo Uzol si povedal, že ich nepotrebuje, alebo nechce poslať tam kam patria.

Ľudia sa s týmito uzlami trápia, ale tiež sa nimi pýšia, porovnávajú si ich medzi sebou a považujú sa za ne. Niekto má väčší uzol, niekto menší, niekto je lepší, niekto zas horší.

Problém je, že sa považujeme za tento uzol. Niekedy ho ťažko rozpoznávame, lebo sa tvári, že nám chce dobre. Tiež ho máme tak trochu aj radi, lebo sme si na neho zvykli. Riešenie je ho postupne rozuzliť. Čím neskôr začneme, tým ťažšie sa rozuzľuje. Ale pomaly a s trpezlivosťou sa to dá dokázať :-)

Keby ľudia tieto uzly nemali, isto by boli šťastnejší, a nerobili by si toľko zlého. Svet by bol hneď krajšie miesto.

Staršie
Novšie